Pani Bovaryová
Krásna Emma Bovaryová sníva o veľkej láske, o vzrušujúcich zážitkoch, pritom však vedie otupný život, nudné manželstvo s vidieckym lekárom ju čoraz väčšmi roztrpčuje... Číst víc
Krásna Emma Bovaryová sníva o veľkej láske, o vzrušujúcich zážitkoch, pritom však vedie otupný život, nudné manželstvo s vidieckym lekárom ju čoraz väčšmi roztrpčuje... Číst víc
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Pani Bovaryová je síce dielo z roku 1856, ale keď si odmyslíte štýl, akým je napísaná, pokojne by sa mohla odohrávať aj v roku 2020. Manžel by Emmu nosil na rukách, no čo z toho, keď je to taký nudný a dôverčivý ťuťko? Ona túži zažiť trochu vzrušenia, ktorého sú ľúbostné romány plné, a keď sa naskytne príležitosť, veru neodolá. Né, né, né... anebo radši jo! Samozrejme, že sa to nečíta ľahko ako evitovka, no ja celkom rozumiem tomu, prečo bol Flaubert za vydanie knihy popoťahovaný: pomedzi všetky tie romantické opisy perfektne vykreslil povahy súčasných ľudí (dovtedy sa všetci tvárili, že sú dokonalí) a ja ešte raz zopakujem, že sa od ľudí dneška len málo líšia. Bovaryová nemá ďaleko k zlatokopke, požičiava si od prefíkaného úžerníka a za suseda má vypočítavého a ambiciózneho lekárnika, ktorý sa maskuje za nezištného priateľa. Zbožnosť je len divadlo prepiatych citov a ľudia sa stýkajú iba s tými, ktorí sú im na osoh.
Po Pani Bovaryovej som siahla skôr v snahe doplniť si literárny rozhľad, preto nebudem klamať, že som sa pri čítaní stále ohromne bavila. Ale darmo, pred 160 rokmi sa písalo ináč, dnes sme zvyknutí na dynamickejšie príbehy. Flaubert si ale u mňa zaslúži obrovskú pochvalu za ten dramatický koniec, ktorým vlastne na plnú hubu povedal, ako sa veci majú.
Francouzský spisovatel - realista, zakladatel moderního evropského románu a mistr dokonalého stylu - každou větu donekonečna předělával a brousil - šlo mu o to, aby umění nesloužilo ničemu jinému, jen kráse. Gustave Flaubert se narodil 12. prosince 1821 ve městě Rouen. Byl synem lékaře. Rodina bydlela v nemocničním bytě a tak Gustave vyrůstal v prostředí plném lidského utrpení. Je pravděpodobné, že to později ovlivnilo jeho tvorbu. Otec z něj chtěl mít právníka, pro nemoc (trpěl epilepsií) však školu opustil, odešel žít do rodičovské usedlosti v Croisset. V době, kdy se umělecký život koncentroval v Paříži, Flaubert své romány psal v samotě u řeky Seiny. S přáteli - umělci však udržoval kontakty ve formě korespondence. Ve Flaubertové pozůstalosti se zachovaly mnohé pozoruhodné listy, psal si například s George Sandovou, svou láskou Luise Coletovou a s tehdy mladým nadějným autorem Maupassantem (do jisté míry ho učil spisovatelskému řemeslu). Flaubertovy romány vzbudily velkou pozornost čtenářů (některé pobouřily) zejména tím, že byly jiné - modernější, blíže skutečnému životu než například Balzacovy, jehož postavy byly stylizované. Flaubert přenášel život i v jeho surové - negativní podobě přímo do příběhu. Tím vnesl do evropského románu novou linii, stal se moderním romanopiscem. Právě jeho dílem, kdesi mezi Paní Bovaryovou a Citovou výchovou, se láme vývin evropského románu. Od něho se odvinuly další pokusy moderního románu směrem "k obyčejnosti". Autoři tzv. nového románu v 50. - 60. letech 20. století se také odvolávají na Flauberta jako na svého učitele, jako na prvního, který začal románový pohyb tímto směrem. Kromě cest do Itálie, Tunisu a na Blízký východ žil Flaubert jen svou prací. Psal velmi pomalu a důkladně pracoval s každým slovem v textu. Nikdy se neoženil. Zemřel 8. května 1880 v Croisset.
Vydavateľstvo Slovart pôsobí na slovenskom knižnom trhu od roku 1991. Od začiatku sa snaží prinášať čitateľom knihy, v ktorých rovnako dôležitú úlohu zohráva obsah i forma, teda v ktorých sa kvalitný a náročný obsah spája s polygraficky i výtvarne bezchybnou formou. Prináša na knižný trh hodnotné knihy popredných slovenských i svetových spisovateľov, monografie špičkových výtvarných umelcov i modernú literatúru pre deti a mládež. Nechce sa stať najväčším vydavateľstvom na Slovensku, no chce byť vydavateľstvom najlepších kníh.
Vydavateľstvo vzniklo roku 1991 ako dcérska spoločnosť „účastinnej spoločnosti pre zahraničný obchod Slovart“, ktorá existovala od roku 1970. V čase vzniku sa vydavateľstvo zameriavalo na vývoz kníh do zahraničia, neskôr postupne na vydávanie kníh v slovenčine a češtine.
Pri knihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. Vo vydavateľstve Slovart však pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, preto si vyberajú podľa toho, čo pokladajú za dobré a samozrejme, že pritom ešte uvažujú aj o tom, čo si kúpi niekto iný.
A na ktorú knihu sú vo vydavateľstve Slovart najviac hrdí ?
"Určite tých kníh, na ktoré sme právom hrdí, bude dosť za viac ako 25 rokov fungovania vydavateľstva. Pre vydavateľstvo je najkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jej dokonalú formu, a potom zožať s knihou úspech. To je zhmotnenie vydavateľského remesla."
„Stačí dobré srdce, a budeš krásný, kdybys měl tvář třeba jako uhel černou. Zlé srdce zohyzdí sebekrásnější obličej ještě víc, než kdyby byl od přírody nehezký.“