Na tento príbeh som sa brutálne tešila, keďže autorove predošlé knihy boli vynikajúce.

Prvá polovica bol čistý rozbeh, síce nechýbali mrazivé prvky, no čítanie mi šlo pomaly. Zdrobneniny mien, okrem detských, ma spočiatku rušili, neskôr to bol nedostatok komunikácie medzi manželmi. Avšak nemá tento problém po čase väčšina párov? Možno nie v takýchto rozmeroch, ale stane sa, takže som sa to snažila brať s nadhľadom.

Druhá polka bola oveľa rýchlejšia, desivejšia a mala veľa zvratov. Postavy jazdili hore dolu, no vôbec nezavolali políciu a čo ma maximálne vytáčalo. Po takom dlhom čase by som už mala za sebou minimálne tri panické ataky a oni to brali ešte celkom ok.

Kebyže tu nebol epilóg, moje hodnotenie by bolo nižšie, no práve on dodal knihe ten pravý punc zvrátenosti, desu a chuť vyvracať si vnútornosti. Totálne ma prevalcoval, čo je pri pánovi Derňárovi zvykom.
Na záver však mám ešte dve nezodpovedané otázky takže celkovo dávam
3,8* /5* .

Po skvelom Skrabote a dobrom Kladive ma toto dielko absolutne odrovnalo bohuzial v zlom slova zmysle. Prva polovica knihy je dokonala nuda a popis ich romantickeho vztahu na urovni gycovitych paperbackov s neuspesnym pokusom o psychologizaciu hlavnych hrdinov. Potom sa to konecne rozbehne a my zistime, ze zapletka nema jeden ale hned niekolko korenov, z ktorych je jeden absurdnejsi ako druhy, aby to cele dospelo k mdlemu zaveru. Napady pre rozuzlenie celej zahady nie su v zasade zle a marne a dalo by sa ich lepsie rozpracovat, len ta realizacia bola uponahlana a podopreta prilis velkym mnozstvom nahod a zhod okolnosti. Chcelo to viac stran alebo aspon viac stran na ukor jojkarskej cukrikovej prvej polovici a vysledok by bol urcite lepsi.