Dóm svätej Alžbety je najväčší kostol na Slovensku s plochou interiéru 1 200 m² (zastavaná plocha resp. rozloha parcely so stavbou je 1 796 m²) a kapacitou vyše 5 000 ľudí a zároveň najvýchodnejšia gotická katedrála v Európe. Nachádza sa v strede Hlavnej ulice v Košiciach, pričom ju formuje do tvaru šošovky. Je katedrálnym chrámom Košickej rímskokatolíckej arcidiecézy a farským kostolom Farnosti svätej Alžbety v Košiciach. Vonkajšia dĺžka dómu je 60 m, šírka 36 m, výška severnej veže 59 m, hlavnej lode 24 m a bočných lodí 12 m. Stavba vrcholnej gotiky mala značný vplyv na staviteľskú činnosť v okolitých mestách Prešov, Bardejov, Sabinov, Rožňava a ovplyvnila aj výstavbu ďalších chrámov v Poľsku a Sedmohradsku (Sibiu, Brašov a Kluž).
Košická gotická katedrála sa začala stavať na konci 14. storočia a ukončenie výstavby sa datuje do roku 1508. Má svätyňu s päťdielnym uzáverom, dve veže, poschodovú sakristiu na severnej strane a dve kaplnky a predsieň na južnej strane. Jedinečná je vnútorná dispozícia chrámu, kde hlavnú loď a štyri bočné lode kríži v polovici ich dĺžky jedna priečna loď rovnakej výšky a šírky ako hlavná loď, s ktorou vytvára grécky kríž. Tým v strede katedrály vzniká objemný centrálny priestor a v exteriéri tri rovnocenné štíty s bohato dekorovanými portálmi, ktoré patria k vrcholom stredovekého kamenárskeho umenia v strednej Európe. Komplex Dómu a priľahlých stavieb Kaplnky svätého Michala a Urbanovej veže bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1970.
História puzzle siaha do osemnásteho storočia a za jeho zrodom stojí anglický rytec a kartograf John Spilsbury. Prvé puzzle okolo roku
1760 vytvoril tak, že na mapu pripevnil tenké tvrdé drevo a jemnou ostrou pílkou na vytváranie intarzie z neho vyrezal hranice krajín. Takto vytvorený produkt deťom v Británii slúžil ako zábavná pomôcka na učenie sa poznatkov zo zemepisu formou hry.Súčasťou vzdelávacieho procesu sa puzzle stalo až v roku 1820.
Z materiálov sa koncom 19.storočia začala používať lepenka, na jednu stranu ktorej sa namaľovala ilustrácia, alebo nalepil obrázok, na druhú stranu sa nakreslili obrysy, podľa ktorých sa puzzle vyrezávalo. Tie ešte stále môžeme pozorovať na starších typoch skladačiek. Puzzle sa vyrábalo ručne až do konca 20. storočia. Práve v tom čase sa začal používať lis, ktorým sa jednotlivé dieliky, neraz pripomínajúce vtáka či psa, vyrezávali.
Začiatkom 19. storočia dostať kúpiť ako drevené (lepenkové), tak aj kartónové puzzle. Na trhu dominujú drevené, keďže kartónové pôsobia lacno a drevené sú drahšie, z čoho mali osoh práve výrobcovia a predajcovia.
V roku 1908 bolo puzzle veľmi drahým špásom. Sada 500-dielikového puzzle stála 5 dolárov, zatiaľ čo priemerný mesačný plat bol 50 dolárov.
Boom puzzle, za ktorým v Británii stoja spoločnosti Chad Valley a Victory a v USA Einson-Freeman, Viking a ďalšie, nastal v roku 1920 až 1930. Tie vyrábali puzzle pre deti aj pre dospelých.
Do popredia sa stále viac tlačil aj predaj puzzle na marketingové účely. Podnikateľ Einson-Freeman z Long Island City, New York v roku 1931 predával puzzle spolu so zubnými kefkami či baterkami.
Počas Veľkej hospodárskej krízy, v roku 1932, keď sa celý svet zmietal v recesii, predaj puzzle paradoxne ešte vzrástol. Pouliční predajcovia novín ponúkali každú stredu novú sadu puzzle. Stredajší predaj sa stal národným športom. Kupovali si ich deti aj dospelí a susedia, či priatelia medzi sebou pretekali, kto ich zloží prvý.
Nesmieme zabudnúť spomenúť, že puzzle sa predávali bez predlohy, takže zloženie nového obrázku zostávalo záhadou takmer až do posledného dielika. Obľúbený bol tiež predaj puzzle na začiatku víkendu, v sobotu ráno. Následne sa stretávali celé rodiny, skladali, súťažili a usporadúvali párty. Puzzle bolo skvelým prostriedkom ako zabudnúť na ťažké časy tridsiatych rokov, slúžilo na rozptýlenie a zábavu.
Puzzle sa aj dnes používa ako edukatívna pomôcka v školách, škôlkach, školských kluboch či záujmových krúžkoch.
Puzzle je tiež skvelým darčekom a nevyhnutnosťou v detskej izbe našich detí, keďže je to oveľa zdravší spôsob trávenia voľného času ako napríklad pozeranie televízie či hranie sa na počítači. 
História puzzle siaha do osemnásteho storočia a za jeho zrodom stojí anglický rytec a kartograf John Spilsbury. Prvé puzzle okolo roku 
