Das unsichtbare Leben der Addie LaRue
Addie LaRue ist die Frau, an die sich niemand erinnert. Die unbekannte Muse auf den Bildern Alter Meister. Die namenlose Schönheit in den Sonetten der Dichter... Číst víc
Addie LaRue ist die Frau, an die sich niemand erinnert. Die unbekannte Muse auf den Bildern Alter Meister. Die namenlose Schönheit in den Sonetten der Dichter... Číst víc
Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!
Knihy od V.E. Schwab boli pre mňa vždy polarizujúce. Považujem ju za jednu z najkvalitnejších spisovateliek fantasy literatúry, čo sa týka jej spôsobu písania, dobrého tímu "behind the scenes" a nápadov. Jej najlepšie dielo je pre mňa Vicious (mužské postavy vie písať naozaj výborne). Napriek tomu jej ženské postavy mi nie vždy sadli, keďže bývajú "iné ako ostatné a tie ostatné nie sú tak dobré, ako ja" (neviem či internalized misogyny bol preložený do slovenčiny, ale presne tá mentalita z nich ide). Addie ale už nie je postava, ktorá by vo mne vyvolala triašku nepríjemného rázu. Addie je napísaná o niečo viac sofistikovaným stýlom. Celá kniha mi siahla do duše. Schwab bola schopná preniesť všetky emócie a psychické stavy do konkrétnych postáv a slov. Slová sú mocné je na povrch klišé tvrdenie, ale i tak pravdivé. Jej príbeh mi vždy ostane na poličke i v hlave.
Ku trochu formálnej/objektívnej stránke: sú momenty, pri ktorých som si pomyslela, že práve tento kúsok histórie si sa rozhodla zobraziť? Prišlo mi to, ako keď niekto si myslí, že soľ a peper stačí na okorenenie jedla. Nikdy nebude chutiť tak dobre, ako keď sa do toho dá niečo viac. Tie momenty ochutila soľou a peprom a o ostatnom korení len rozprávala.
A aby som nezabudla som na Henryho. Jeho kapitoly boli neskutočne emočné a skvelo komplimentovali kapitolám o Addie. Naozaj sa mi páčilo, ako to do seba všetko zapadlo.
Celá kniha je neskutočne skutočné a krásne puzzle.
Adeline nechce žiť život svojej doby. Býva s rodičmi v malej dedinke, kde čas plynie pomaly a bez povšimnutia sveta, strácajú sa v nej mesiace, roky, celý život. Nechce patriť nikomu, len sama sebe. Chce byť slobodná, rozhodovať o vlastnom živote, sníva o väčšom príbehu, svete a dobrodružstvách. Ak bude súhlasiť s dohodnutým sobášom, vie, že ju už nečaká nič, len manželstvo, rodenie detí a smrť. A keď zomrie, bude to ako keby vôbec nežila. Preto uteká a prosí o pomoc. Kohokoľvek, kto načúva. Ibaže po zotmení nesmieš žiadať starých bohov o pomoc. Inak ti odpovie sama noc, tiene lesa a cena je privysoká.
Možno viniť mladé dievča za to, že chcela od života viac? Že chcela vidieť svet začínajúci sa za hranicou svojej dediny? A nakoniec, nie je azda v každom z nás zakorenený strach zo zabudnutia a túžba zanechať vo svete nejakú stopu?
Krásny, pomalý príbeh o potrebe zanechania svojho vlastného odkazu či aspoň spomienky na to, že sme tu boli. Aj o tom, že každý deň na tomto svete nás môže prekvapiť niečo nové a krásne a treba si to za každú cenu vychutnať.
Na knihách považujem za absolútne fascinujúce to, že ku každému človeku prehovárajú inak. Je len na nás, čo si z nej odnesieme. Sme rozdielny, máme rôzne preferencie a názory, preto je absolútne v poriadku, že čo sa páči jednému, nemusí sa páčiť niekomu inému. A práve to je to, čo robí knihy takými fantastickými. Každá kniha si nájde svojho čitateľa, a každý čitateľ si nájde svoju knihu, ktorú bude milovať. Môj systém hodnotenia nemá žiadnu hlbšiu logiku :D Prečítané knihy hodnotím iba na základe pocitov, ktoré vo mne zanechali. 5* - Absolútne fantastické! Rozhodne odporúčam. 4* - Veľká spokojnosť, aj keď niečo by som vytkla. 3* - V podstave OK. 2* - Trošku slabšie/ nie moja šálka kávy. 1* - Chcem naspäť svoj čas!!
Victoria Elizabeth Schwab se narodila v roce 1987 matce Angličance a otci z Beverly Hills. Žije v Nashville, ráda cestuje, pije dobrý čaj a je autorkou literatury pro děti a mládež s prvky sci-fi a fantasy. Publikovat začala v roce 2011. Jako první byla do češtiny v roce 2014 přeložena její kniha Archiv, následovaly Dveře do prázdnoty, Temnější tvář magie, Divoká píseň a série Můj anděl strážný. V roce 2017 by česky měly vyjít i knihy Neobyčejní a Setkání stínů.
„Vybudovali si neúplné a asymetrické přátelství, tvořené dlouhými pauzami a spoustou mlčení, jakýsi prázdný čistý prostor, kam se oba mohli vracet a nadechnout se, když je školní zdi sevřely natolik, že už dál nemohli ignorovat pocit, že se dusí. “