Výchovu k zdraviu je možné realizovať rôznym spôsobom a vnímať z rôznych hľadísk. V minulosti sa lekári a zdravotníci pozerali na predmet výchovy k zdraviu z hľadiska medicíny – so zameraním na chorobu. Postupne ako začali pribúdať nové poznatky a skúsenosti z jej uplatňovania a diferenciácie, do problematiky pribúdali názory pedagógov, psychológov, sociológov, menil sa jej význam a uplatnenie. V súčasnosti možno predmet výchovy k zdraviu vnímať ako: interdisciplinárny medicínsky odbor, ktorého poslaním je poskytovať a rozširovať vedomosti, postoje a návyky zamerané na ochranu a podporu zdravia u jednotlivcov a populačných skupín so zameraním na prevenciu výskytu konkrétneho ochorenia, medicínsko-andragogicko-pedagogický odbor multidisciplinárneho charakteru, ktorého poslaním je rozširovať a formovať vedomosti, postoje a návyky obyvateľov s cieľom ochrániť a podporiť zdravie, výchovno-vzdelávaciu osvetovú činnosť, zameranú na motiváciu k aktívnemu postoju k zdraviu, k zvyšovaniu zdravotnej uvedomelosti a gramotnosti, na rozširovanie starostlivosti o zdravý spôsob života ľudí a vytváranie podmienok na tvorbu zdravého životného prostredia s cieľom zvyšovať kvalitu života. Takýto komplexný pohľad umožňuje širšie pochopenie problematiky a zvýrazňuje skutočnosť, že výchova k zdraviu je multidisciplinárny odbor, ktorý na svoju realizáciu potrebuje lekárov a zdravotníckych pracovníkov, ale aj pracovníkov iných, nemedicínskych profesií, a samozrejme, podporu spoločnosti.