Martim spáchal zločin. Skrýva sa v brazílskom vnútrozemí, najprv v zabudnutom prázdnom hoteli, potom na osamelom statku. Usiluje sa začať celkom odznova, na samom začiatku, poprieť celú svoju predchádzajúcu existenciu a využiť svoj skutok na úplnú obnovu. Pritom naráža na hranice jazyka, na veci i pocity, ktoré nemajú meno. Clarice Lispector sa v románe Jablko v tme ponára do ľudského vnútra, pokúša sa vysloviť nevypovedateľné a priblížiť sa k našej najhlbšej podstate. Písanie vníma ako pokus, ktorým sa chce dotknúť základov sveta a „chytiť jablko v tme, bez toho aby spadlo“.
Román získal Cenu Carmem Dolores Barbosovej za najlepšiu knihu roka 1961.

Preklad a vydanie publikácie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.