„Vedecká ideológia je evidentne nepochopením metodologických požiadaviek a pracovných možností vedy,“ píše v knihe Ideológia a racionalita v dejinách vied o živote francúzsky filozof vedy a lekár Georges Canguilhem, žiak Gastona Bachelarda a učiteľ Michela Foucaulta. Popritom si kladie aj ďalšie otázky: Čo sú vedecké ideológie a ako sa líšia od antivedy, povery či pseudovedy? Aký je ich vzťah k ekonomickým, politickým a náboženským ideológiám? Čo odlišuje vedecké ideológie od ideológií vedcov? Je vedecká ideológia iba prekážkou, alebo môže byť aj podmienkou utvárania vedy? Aký je vzťah medzi ideológiou a vedeckou racionalitou?

Tam, kde kriticky uvažujúca veda zužuje svoj predmet skúmania, vedecká ideológia ho naopak neopatrne rozširuje a vysvetľuje ním oblasti, nad ktorými daná veda nemá kontrolu. Canguilhem dodáva, že „vedecká ideológia je potom takým poznaním svojho predmetu, ktorému sa vzďaľuje tým viac, čím väčšmi je presvedčená, že sa ho zblízka dotýka“.