Ktosi sa pozrie do skla výkladu, popri ktorom kráča, a zahanbený sa vystrie, vidiac, ako nepekne zhrbený chodí. Ten prostý odraz jeho osoby v skle výkladu má zaujímavý dopad na jeho život – onedlho ho prestane bolieť chrbát. Učiteľka pochopí, že ak sa bude dobre správať k žiačikovi, aj on sa bude pekne správať k nej. V jeho správaní sa odrazí to jej a dopadom je pokles napätia, dieťa si učiteľku obľúbi a začne sa jej predmet učiť rado. A stane sa prekladateľom, pretože tá pani učiteľka je angličtinárka. To je realita, ktorá sa mení každým takým dopadom. Aj príbeh malého chlapca, ktorý sa uprene zahľadí do veľkého zrkadla, môže ukrývať zmenu reality. Tá totiž nie je v zrkadle, kde je všetko akosi naopak.
Môže vôbec zrkadlo sprostredkovať pravdivý obraz našej reality? A čo všetko sa človeku môže stať zrkadlom? Čo všetko sa môže od jeho zrkadiel odraziť späť k nemu, do jeho života? A len do toho jeho? Zrkadlo hladiny jazera sa rozvlní a šíria sa po ňom kruhy, ak do vody čosi dopadne. Niekedy sa také vlny rozbehnú aj na pomyslenej hladine života človeka, v realite, a zasahujú aj tých okolo neho. A niekedy majú priam rozprávkové účinky.
