„Literatúra je najpríjemnejší spôsob, ako ignorovať život.“
Kniha nepokoja je zbierkou denníkových zápiskov, listov a filozofických reflexií, ktoré vznikali v rozmedzí viac ako dvadsiatich rokov, a prvýkrát vyšla až 47 rokov po autorovej smrti (1982), keď sa našla truhlica plná jeho textov. Odvtedy bola v rôznych edičných vydaniach preložená do všetkých veľkých svetových jazykov, ale aj do češtiny, nórčiny alebo japončiny.
Táto autobiografia či denník patrí rozhodne medzi najvýznamnejšie diela portugalskej literatúry a Pessoa jej autorstvo doprial dvom zo svojich fiktívnych spisovateľov – Vicentemu Gedesovi a Bernardovi Soaresovi. Predstavuje existencializmus v rýdzej podobe – melancholické pozorovania striedajú stoické zistenia, poetické obrazy či vtipné sebareflexie.
Pessoa máloktoré svoje dielo dokončil, sám seba považoval za „majstra fragmentov“, preto neprekvapí, že ani Kniha nepokoja nie je úplná. Zápisky nemajú jasné časové usporiadanie, chýba dej, zápletka, rozuzlenie. Každý zápis je príbeh sám osebe a jediným spojivom je azda téma absurdnosti bytia. Je preto veľkou výzvou pre vydavateľov, redaktorov, prekladateľov aj čitateľov.
Kniha nepokoja je všetko možné, ale predovšetkým je to bludisko myšlienok, do ktorého môžete vojsť aj z neho vyjsť na ktorejkoľvek strane. Je pesimistická aj optimistická, poetická aj prozaická, hlboká i plytká. Je skrátka iná ako čokoľvek, čo ste doteraz čítali. A pritom obsahuje všetko, čo vám hoci len vo sne preletelo hlavou.
