Duchovné cvičenia pre mačku sú pozoruhodným počinom. Jednak literárnym, jednak vydavateľským. V preklade Petra Milčáka spoznávame tvorbu zosnulej poľskej autorky Haliny Poświatowskej, ktorej krátky život sa niesol v znamení boja s chorobou srdca a zároveň túžbou prežiť. Jej životná skúsenosť sa so zarážajúcou prirodzenosťou prelieva do krehkých veršov; svet, ako ho vníma a vysvetľuje, pôsobí pominuteľným a neúprosným dojmom. Jej autorský subjekt vyznieva v celej spleti motívov najprchavejšie, o to silnejšie potom rezonuje na prvý pohľad banálne popisovanie sveta, až infantilná snaha nájsť samu seba v detailoch, v pohyboch či dokonca v srsti zvieraťa („nie som / viac než halúzka / menej než labka / plavej veveričky“; „dívam sa dívam / v líščom golieri / sa uberá svet // nikdy som si nemyslela / že som chĺpkom v jeho kožuchu“). A práve v tom je snaha subjektu udržať kontakt so svetom, z ktorého pomaly, takpovediac, sublimuje.
V zbierke sa nachádza niekoľko básní o mačkách a kocúroch. Motív mačky ako zvieraťa balansujúceho medzi cielenou lenivosťou a schopnosťou rýchlo vyštartovať za korisťou v sebe nesie symboliku vitality, života a zároveň možnosti všadeprítomnej smrti.
Kniha zaujme i vizuálne – obálka je striebornej farby a texty básní sú tlačené červenou na modrosivý papier. Ilustráciami sú fotografie street-artu neznámeho umelca na budovách vo Vilniuse (autorom fotografií je Peter Milčák), rovnako tlačené červenou farbou. Ide o vizuálnu hru, opakujúce sa prvky fotografií korešpondujú s princípom opakujúcich sa prvkov v básňach.
