V príbehu Úsmevy z pekla Stanislav Háber na krutom osude obyčajného človeka demonštruje tragiku dejín 20. storočia osobitým spôsobom, vyvolávajúcim niekedy aj salvy smiechu. Udalosti 1. svetovej vojny, v ktorej bojuje hlavný hrdina, oscilujú okolo jeho súkromného boja zneuznaného dieťaťa, ktoré nepozná rodičov. V 2. svetovej vojne ho väznia a mučia fašisti, sovietski vojaci vyrieknu ortieľ: zastreliť!, kým po roku 1948 sa stáva politickým väzňom najťažšieho žalára v jáchymovských uránových baniach. A predsa prežije...
Nakoniec život dožíva v Starom Smokovci ako recepčný Grand hotela. Nestráca úsmev, ale aj v najťažších chvíľach dokáže žartovať. Úsmevy z pekla obohacujú slovenskú literatúru o typ hrdinu z rodu obyčajných ľudí, ktorým ide o to, aby prežili a nikoho nezabili. Za predchádzajúce prozaické dielo Mäkké F získal S. Háber výročnú českú literárnu cenu Quo vadis? Za mystický prozaický text Kristus (2013) napísal po jeho preklade do taliančiny pápež František autorovi osobný list a poslal mu apoštolské požehnanie. Úsmevy z pekla sú podobne podmanivé.