Slovanský variant konštantínopolskej liturgie je fenoménom, ktorý inšpiroval umelcov už od svojho vzniku v 9. storočí. Hudobné úpravy tohto liturgického formulára predstavujú širokú varietu umeleckých štýlov, počnúc monodickým spracovaním, končiac harmonickým prekomponovaním. Umelci sa pritom inšpirovali tak existujúcimi starobylými melódiami, ktoré harmonicky upravovali, ako aj poskytovali vlastné autorské kompozície, v ktorých poväčšine kopírovali zvukomalebnú stránku duchovnej hudby. Hudobné úpravy konštantínopolskej liturgie, z ktorých najznámejšou je liturgia sv. Jána Chryzostoma, sa do povedomia širokej verejnosti dostali najmä prostredníctvom úprav ruských škôl, z ktorých najznámejšími sú petrohradská a moskovská. Hudobná melodika ruského romantizmu sa stala pre tento typ kompozícií tak charakteristickou, až sa stala akýmsi hudobným synonymom pre slovanskú zborovú liturgickú hudbu. Tento štýl sa následne stal „typom“ tak inšpiratívnym, že sa ho pokúšali napodobňovať aj ďalšie generácie hudobných skladateľov. Hudobná kompozícia Alexeja Tribusa sa tomuto trendu vymyká. Táto autorská hudba totiž štýlovo neevokuje ruský romantický štýl, ale typ hudby skôr typický pre stredoeurópske hudobné vnímanie, teda oblasť bývalej rakúsko-uhorskej monarchie. Tým sa táto hudobná úprava liturgie stáva v istom zmysle atypickým príkladom romantizujúcej hudobnej úpravy a zároveň je miestnym autorským vkladom do svetového repertoára, ktorý obohacuje o lokálne estetické vnímanie „tajomstva“, ktoré v sebe fenomén konštantínopolskej liturgie nesie už tisícročia.
doc. ThDr. PaedDr. Šimon Marinčák, PhD. –
Prorektor TU pre vonkajšie vzťahy a spoluprácu