V knihe, ktorú možno považovať aj za autobiografiu či literárnu spoveď, Thomas Melle otvorene a nekompromisne rozpráva o svojom prekliatí – bipolárnej poruche, duševnom ochorení známom aj pod starším názvom maniodepresia. Od prvej epizódy, ktorú autor zažil počas štúdia v Berlíne, opisuje striedanie depresie a mánie. Kým depresívne obdobia sú apatické a prázdne, v manických fázach ho opantá presvedčenie, že komunikuje s Picassom, Madonnou či modelkou Kate Mossovou. Osobné skúsenosti autora sa prelínajú s vecnými informáciami o tejto ťažkej psychickej poruche. Kniha je zároveň príbehom vyrovnávania sa s ňou, presiaknutá túžbou po „normálnom“, bežnom živote. Kým zo začiatku je autor chorobe bezmocne vydaný napospas a nechápe, čo sa deje, postupne jej začína rozumieť a prichádza na to, že predstavuje celoživotný údel, jeho spolužitie s chorobou je trvalé a musí sa naučiť žiť „s rukou na brzde“, pretože napriek podpore priateľov, vlastnému úsiliu a liekom sa môže kedykoľvek vrátiť.