Otázky podstaty osobnosti človeka, jeho vzťahu k Bohu a blížnemu, jeho miesta a poslania vo svete, sú základnými východiskami pri štúdiu sociálnej práce. Od nich sa odvíjajú otázky ľudských práv, práva človeka na prácu a na adekvátnu odmenu za vykonanú prácu, právo na vzdelanie, sebarealizáciu, ako aj na ochranu zdravia. Zároveň to všetko je úzko na vzťah človeka k vlastnej rodine, štátu a prírode.
Bez základného objasnenia a správneho pochopenia antropologických otázok je veľmi ťažko hovoriť o zdravých sociálnych podmienkach pre život človeka a budovať pravý odbor sociálnej práce i vykonávať samotnú prácu. Cirkev na základe Božieho zjavenia má možnosť i povinnosť vydávať pravé svedectvo sociálnej služby v spoločnosti, a to nielen ako potrebu núdznym, ale aj ako svedectvo duchovne zdravého života, ktorý bráni vzniku patologickým javom. Otázka príčin vzniku nezamestnanosti a jej neblahých následkov pre človeka rozhodne patrí medzi nich.
Vieme že Sociálna služba novozákonnej Cirkvi je taká stará ako samotná Cirkev. Vychádza z Christovho Evanjelia. Christos prišiel na svet nie preto, aby Jemu slúžil, ale aby On slúžil a dal život ako výkupné za mnohých (Mk 10,45).
