Päť..., päť

Niekedy to človeka tak zatlačí k múru, že musí začať písať básne, aby ho to úplne nerozgniavilo. Nezáleží na tom, že nie je básnikom. Jednoducho to musí ísť z neho von. Asi takto nejako vznikla debutová zbierka básní Milana Nemčeka s príznačným názvom Päť päť.

Ide o zrelú poéziu zrelého muža, a preto sa v nej motívy prelínajú, tak ako pulzuje život vo svojej mnohorakosti. Z konkrétnych obrazov, farieb a pozitívnych pocitov vytvára kokteily spôsobujúce u senzitívneho čitateľa povznesenú náladu.

Nemček, aj keď je debutantom, nie je celkom bez skúseností pri písaní poetických textov. V začiatkoch martinskej kapely Team písal pre ňu texty. Pesničky píše dodnes. Jeho básne majú preto prirodzený rytmus. Pri krátkych básniach má čitateľ niekedy pocit, že ide o popevok.