Více o knize

#novely#antologie#povídky#cesta ke štěstí#duchovní život

Komu je lepšie, ak nie tomu, kto môže celý deň vysedávať v krčme v pikaresknom meste, ako je napríklad Amsterdam, a bezstarostne pozorovať plynutie života? Kto sa cíti slobodnejšie, ak nie ten, kto môže splynúť s pouličným ruchom a v cudzom meste snívať o ďalších mestách?

Číst víc

Počet stran

230

Vazba

brožovaná vazba

Rozměr

146×199 mm

Hmotnost

301 g

Rok vydání

2011

Edice

Próza

Naše katalogové číslo

936643

Styl

filozofický

Jazyk

slovenština

Původ

Slovensko

Nakladatel

Vlna

Pro koho

pro dospělé

Kategorizace

Knihy
Beletrie

Našli jste nepřesnosti? Dejte nám, prosím, vědět!

Nahlásit chybu

Máte o knize více informací než je na této stránce nebo jste našli chybu? Budeme vám velmi vděční, když nám pomůžete s doplněním informací na našich stránkách.

Hodnocení

3,0 / 5

3 hodnocení

	1
	0
	0
	2
	0

Jak se líbila kniha vám?

Přidat recenzi

Čtenářské recenze

Neověřený nákup

11.2.2013

Názor čitateľa

Výborné čítanie. Číst víc

Plepo

Neověřený nákup

11.1.2012

Názor čitateľa

Tento příspěvek prozrazuje důležité momenty děje, proto je skrytý, abychom vám nepokazili zážitek ze čtení.
Přejete si ho zobrazit? Do top ten Anasoft litery 2011 sa prepracoval aj román Petra Macsovszkého s nezvyčajným názvom Mykať kostlivcami. Slovák Šimon Blef sedí v amsterdamskej krčme a pije pivo za pivom a jenever za jeneverom. Vlastne celá kniha je vtesnaná do jedného "picieho" popoludnia. Šimon čaká na ženu, Holanďanku Estrellu (nakoniec vysvitne, že je s ňou rozvedený), bilancuje svoj život a predstavuje si, že napíše román. Nenecháva ani nitku suchú na otcovi (rozviedol sa s jeho matkou a založil si novú rodinu), ani na matke (tej nakladá tiež úplne brutálne), nevraviac o kamarátoch. Slovensko je pre Šimona veľmi zlou spomienkou, no ani Holandsko nie je terno, nevie poriadne reč, furt je sychravo, ženy sú tučné atď. Tak si len tak "nezamestnanecky" pije. Keď má pocit, že je pod vplyvom alkoholu, ide sa na hajzel vygrcať (siahodlhý opis). A pije ďalej. Pri spomienke na expriateľov si takto nejako zafilozofuje: "Buď si so mnou, alebo pre mňa neexistuješ. Kto nesedí so mnou v tejto krčme, za týmto stolom, ten je pre mňa mŕtvy". Šimon toho za tých pár hodín vypije neúrekom. No na jeho dumkách a rozprávaní sa to neprejavuje, teda aspoň spisovateľ tú stúpajúcu hladinu OH v krvi nevie "zreálniť" (ako sa to brilantne darí napr. Rakúsovi v Temporálnych poznámkach). Kniha sa dá prečítať, ale nie je to veru nič moc a je takmer isté, že po nej nesiahnem opäť. Mňa osobne v knihe vyrušovali také prvoplánové antikatolícke výlevy. Neviem neviem, no žeby sa z tých vyše 200 vydaných SK beletrických diel r. 2010 nenašlo niečo lepšie (krajšie, čitateľnejšie, zmysluplnejšie...), než títo "mykajúci sa kostlivci"? Číst víc

---