Joan Miró (1893-1983) sa vo svojich skorých dielach prikláňal k fauvizmu a kubizmu, pričom základným námetom ostávalo pre neho Katalánsko, rodná krajina a pohľady na ňu. Počas svojich ciest sa zoznámil so všetkými vtedajšími výtvarnými smermi, aby sa v 2. pol. 20. storočia odpútal od konkrétneho zobrazenia a hľadal novú realitu. Vytvorením piktogramov a znakových symbolov kodifikoval vlastný, silno subjektívny rukopis. Priateli sa so skupinou surrealistov, a preto sa k nim občas aj priraďuje. Je považovaný za najsubjektívnejšieho, s osobitým
magickým svetom vychádzajúcim so snov a halucinácií. Sám hovorí:
"Uspokojujem sa zaznamenávaním svojich predstáv a vnemov s najväčšou možnou presnosťou, bez akýchkoľvek postranných myšlienok. To, čo mi hovoria o mojich výtvoroch ma vôbec nezaujíma. Proces tvorby prebieha bez môjho vedomia. Riadi sa udalosťami, ktoré sa predo mnou rozvíjajú, uvedomujem si však až dodatočne - to ma núti robiť práve to, čo robím."(Lamač, M.: Myšlenky moderních malířů. Praha 1968)
Janis Mink študoval dejiny umenia na Smith College a doktorát získal v Hamburgu pod vedením Martina Warnckeho. V súčasnosti pôsobí ako spisovaleľ a kurátor.
