Roku 1828 sa na kongrese prírodovedcov v Berlíne stretávajú dvaja géniovia, Alexander von Humboldt (1769-1859) a Carl Friedrich Gauß (1777-1855). Gauß, matematik a astronóm, prichádza na pozvanie nemenej známeho prírodovedca a geografa Alexandra von Humboldta s nevôlou, pretože z duše nenávidí spoločnosť a cestovanie. Po namáhavej ceste z Göttingenu sa Gauß uloží do postele, zatiaľ čo Humboldt skúma pod lupou medenú platničku: na tomto mieste sa v románe Daniela Kehlmanna -
Vymeriavanie sveta začínajú spätne odvíjať životné osudy obidvoch hrdinov.
Život protagonistov je zobrazený s ľahkosťou, ironickým odstupom a humorom; I. Mangoldová označila Vymeriavanie sveta za „najkomickejší nemecký román“ roku 2005. Humboldt i Gauß sú vo svojej vedeckej zanietenosti nekompromisní, svoj osobný život podriaďujú profesii. Obidvaja dokážu byť ideálnymi vedcami, ale nie otcami rodín. Práve v tomto rozpore vzniká množstvo komických situácií. Vymeriavanie sveta sa dá čítať nielen ako historický, biografický alebo dobrodružný román, ale aj ako román o vzťahu umenia a vedy, literatúry a prírodných vied.
