Dôvera obyvateľov v súdnictvo je na Slovensku v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ dlhodobo na nízkej úrovni. Prispieva k tomu aj verejnosťou vnímaná miera korupcie, ktorú potvrdzujú aj postupné odhalenia orgánov činných v trestnom konaní. Dôležitou súčasťou zmeny Slovenska na „skutočne právny štát“ schopný zaistiť rovnosť pred zákonom a ochranu práv splniť tento ciel je reforma súdnej mapy. Cieľom reformy súdnej mapy je zvýšiť dôveryhodnosť súdnictva, jeho výkon a kvalitu, a zároveň zabezpečiť pre sudcov a zamestnancov súdov lepšie podmienky na prácu a rozhodovanie. Od novej súdnej mapy možno očakávať nielen zrýchlenie súdneho konania a funkčný mechanizmus náhodného výberu sudcov, ale aj zlepšenie kvality súdnych rozhodnutí.
Titul obsahuje úplné znenia zákonov po ostatných novelách- Civilný sporový poriadok
- Civilný mimosporový poriadok
- Správny súdny poriadok
- Zákon o konkurze a reštrukturalizácii
- Trestný poriadok
Správnym súdom sa na účely Správneho súdneho poriadku budú rozumieť súdy správneho súdnictva. A teda, ak Správny súdny poriadok používa pojem „správny súd“ rozumejú sa tým tri správne súdy a najvyšší správny súd, ak z povahy veci nevyplýva, že sa tým rozumie len niektorý z týchto súdov.
Cieľom doplnenia trestného poriadku je zohľadniť nové usporiadanie sídiel a obvodov okresných a krajských súdov vrátane mestských súdov, a to najmä vo väzbe na právomoc pôvodných okresných súdov v sídle krajských súdov v trestnom v trestnom konaní. Ustanovilo sa zachovať kauzálnu príslušnosť doterajších 8 okresných súdov. Právna úprava predpokladá existenciu pracovísk okresných súdov mimo ich sídla v rámci ich obvodu. Tieto pracoviská budú môcť mať svoje vlastné obvody za splnenia podmienok. Okrem toho nie je vylúčené, že aj bez zriadenia pracoviska môže mať súd k dispozícii pojednávacie miestnosti mimo svojho sídla. V nadväznosti na to sa v Trestnom poriadku výslovne ukotvilo pravidlo, ktoré umožní v trestnom konaní využívať tieto pojednávacie miestnosti mimo sídla súdu na vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla dotknutých súdov. Preto sa rozširuje právna úprava umožňujúca vykonanie hlavného pojednávania mimo sídla súdu, a to za predpokladu, že je to vhodné a účelné z hľadiska plynulosti priebehu trestného konania.
