Vollan potľapkal dlaňou po Biblii. „Tu nájdeš opis domu, v ktorom si bol. Pôsobil veľkolepo. Zabudli zapnúť poplašné zariadenie, čo malo chrániť to bohatstvo, ani len nezamkli dvere. Volá sa Morsand. Obchodník s prelepeným okom. Videl si ho v novinách?“ „Áno.“ „Naozaj? Myslel som si, že...“ „Áno, zabil som ju. Áno, prečítam si ako.“ Per Vollan si vydýchol. „Fajn. Mal by si si dať pozor na pár dôležitých detailov.“ „Počúvam.“ „Hlava... Odrezal si jej hornú časť lebky. Potreboval si pílku, chápeš?“ Slová vystriedalo dlhé ticho, ktoré Per Vollan takmer prerušil dávením. Veru, radšej dáviť ako tvoriť slová, čo mu vychádzali z úst. Zadíval sa na mladíka. Čo rozhodlo, že skončí takto? Sled náhodných udalostí, nad ktorými nebol pánom, alebo kozmická gravitačná sila, čo ho nezadržateľne ťahala sem? Opäť sa dotkol nového naškrobeného kňazského goliera pod košeľou. Potlačil mdloby a vystrel sa. Spomenul si, o čo hrá.