Angelopolis
1 / 6
![Angelopolis - Danielle Trussoniová, Ikar, 2013 Angelopolis - Danielle Trussoniová, Ikar, 2013](http://mrtns.sk/tovar/_xl/148/xl148924.jpg?v=17118273022)
![](http://mrtns.sk/dt/14/89/24/l156191148924.jpg)
![](http://mrtns.sk/dt/14/89/24/l156192148924.jpg)
![](http://mrtns.sk/dt/14/89/24/l156193148924.jpg)
![](http://mrtns.sk/dt/14/89/24/l156194148924.jpg)
Paríž bol plný angelológov, a teda jedným z najnebezpečnejších miest na svete pre emima, ako bola Eno, ktorá mala sklon k ľahkovážnosti. Ako ostatní jej druhu bola vysoká a štíhla, mala výrazné lícne kosti, plné pery a sivú pokožku. Používala nápadný čierny mejkap, červený rúž, obliekala sa do čiernej kože, čierne krídla nosila často viditeľné, nebála sa, trúfalo ich otŕčala angelológom. Takéto gesto sa považovalo za provokáciu, no Eno nemala v úmysle skrývať sa. Tento svet bude čoskoro patriť im. Sľúbili jej to Grigoriovci. A predsa, po celom Paríži číhali angelológovia – vedci, čo vyzerali, akoby päťdesiat rokov nevyšli z archívu angelologickej akadémie, príliš horliví nováčikovia fotografujúci každú bytosť, ktorú našli, angelologickí biológovia hľadajúci vzorky anjelskej krvi a – podľa Eno najhoršie – tímy lovcov anjelov usilujúce sa pozatýkať všetky anjelské bytosti. Tí idioti si neraz mýlili golobiumov s nefilimami a nefilimov s čistejšími bytosťami, ako boli Grigoriovci. V poslednej dobe sa zdalo, že lovci čakajú na každom rohu, sliedia, pripravení zadržať svoje obete. Aj pre tých, čo vedeli rozpoznať lovcov, bol život v Paríži nepohodlný. Pre ostatných bol každý pohyb v meste hrou so smrťou.