DESTINO im rozprával príbeh Lorenza a Kolombíny, porozprával im o tom, aké utrpenie im spôsobovalo vynútené odlúčenie, a Maureen plakala. Keď si prezreli Kolombínine obrazy v Uffizi, zvolal ich do Petrinho apartmánu. „Čas sa vracia, však?“ opýtala sa ho. „Kolombína a Lorenzo nemohli byť oficiálne spolu. A to isté teraz platí o mne a Bérengerovi. Vždy znovu a znovu, ten istý kolobeh. Ježiš a Magdaléna, Matilda a Gregor, Lorenzo a Kolombína. A teraz Bérenger a ja – ani my nebudeme môcť byť spolu, ako sme snívali. Ďalší pár oddelený závažnými okolnosťami. Takže toto je moja skúška?“ „Čo vnímaš ako svoju skúšku?“ „Dokážem byť taká nesebecká ako Kolombína? Budem vedieť prijať, že osudom Bérengera je byť Princom básnikom a vychovať ďalšieho muža, a že toto je pre svet dôležitejšie ako naše vlastné šťastie?“ Potláčala slzy a pokračovala: „Ale prečo? To chcem vedieť, Majster. Prečo?“