Charlotte Brontëová: Jana Eyrová

V ten deň sa pre nečas vôbec nedalo ísť na vychádzku. Ráno sme sa síce hodinu túlali po záhrade medzi opŕchnutými krami, avšak po obede - keď neboli hostia, obedovala pani Reedová zavčasu - studený zimný vietor prihnal tmavé húľavy a hustý dážď, takže na vychádzku sa už nedalo ani pomyslieť. Tešila som sa tomu. Dlhé vychádzky, najmä odpoludnia v mrazivom počasí, som nikdy nemala rada. Bolo to hrozné vracať sa domov za sychravého súmraku so skrehnutými rukami a nohami a okrem toho ma trápilo, že tesne zaostávam za Elizou, Johnom a Georgianou Reedovou. Títo traja sa teraz vrteli okolo svojej mamy v salóne. Pani Reedová ležala na pohovke pri kozube uprostred svojich miláčikov, ktorí sa v tejto chvíli nehašterili ani nekričali, a vyzerala nanajvýš šťastná. Mňa vylúčila z tohto krúžku.